Bol som v Amsterdame

Autor: Peter Verešpej | 2.11.2014 o 14:55 | (upravené 2.11.2014 o 15:43) Karma článku: 4,52 | Prečítané:  1915x

Minulý týždeň som bol pracovne v Amsterdame. Mesto, aj krajinu som navštívil prvýkrát, tak skúsim zhrnúť svoje postrehy.

 

Lietadlo bolo dvojnásobne drahšie ako vlak, takže voľba padla na železničnú dopravu. Bolo by hlúpe si kupovať spiatočný lístok napríklad Prešov/Bratislava – Amsterdam. Priamy vlak nechodí, dokonca ani priamy lôžkový vozeň zo Slovenska neexistuje. Vybral som si ponuku InterRail Global Pass, vo verzii, ktorá mi umožňovala cestovať5 dní v priebehu kalendárnych 10 dní. Pre osobu do 26 rokov takýto lístok stojí 184 eur. Všetky miestenky a ležadlá som si doplácal, celkovo 307 eur. Pre cestu do Amsterdamu sme si zvolili kombináciu vlakov Bratislava – Berlín a Berlín – Amsterdam. Ceste späť bude venovaný samostatný článok.

            Nemusíte mať v súčasnosti z tohto druhu cesty vôbec strach. Nenájdete tam žiadne staré vozne, v ktorých by ste sa cítili (žiaľ) ako na bratislavskej hlavnej stanici. Vlak EN (Euronight) idúci z Budapešti do Berlína ponúka síce len jeden priamy lôžkový vozeň z Budapešti do Berlína, ale ten stojí za to. Ak máte v rezervačnom systéme šťastie, ujde sa vám kupé s 3 lôžkami, sprchou a WC. Ak máte šťastia menej, môžete využiť WC so sprchou v zadnej časti vlaku. Na raňajky vám steward prinesie kávu a celkom bohaté raňajky. Vaše kupé disponuje aj klimatizáciou, veľkým množstvom lámp a lampičiek a zásuvkami 230V na nabíjanie rýchlo umierajúcich batérii chytrých telefónov súčasnosti. Dodám, že vozeň patrí Českým dráham a verím, že na iných medzištátnych linkách (napr. Praha – Košice) sú v prevádzke podobne kvalitné slovenské vozne.

            Po vystúpení v Berlíne našinca uchváti stanica Berlin Hbf. Ide o modernú stanicu kombinujúcu na 4 podlažiach – vlaky, metro (U bahn) a typické nemecké S bahn „krížence“ pre vlaky v rámci mesta a prímestí s obchodmi a reštauráciami.

            Poteší, že viete vopred zistiť, kde váš vlak príde a dokonca podľa tabulí na nástupišti sa dozviete, kde zastaví vozeň, do ktorého máte kúpenú miestenku. Funguje to podľa písmen abecedy a grafických tabulí s radením konkrétneho vlaku. Napríklad sa preto vyhnete stresovému behu s kufrom cez celú stanicu.

            Cesta z Berlína do Amsterdamu trvá 6 hodín aj nejaké drobné. Ani na ich pomery nejde o rýchlovlak, cestujete bežným IC vlakom, ktorý iba v Nemecku dosahuje rýchlosť okolo 200 km/h. Na holandskom území to podľa Wikipédie nie je viac ako 140 km/h, čo však nikomu neprekáža, pretože vlaky aj pri častých prestavbách a výlukách dokážu chodiť načas.

            Stanica Amsterdam Centraal je kombináciou terminálu pre cestu vlakom, autobusom a loďou z blízkeho prístavu. Fasáda a vstup do stanice si nezadá v ničom s inými historickými pamiatkami Amsterdamu.

            Stanice v oboch mestách trpia chorobami, ktoré poznáme z našich končín, iba minimálne. Narážam tým najmä na ľudí bez strechy nad hlavou, či na alkoholikov a kšeftárov, ktorí zvyknú našim staniciam kraľovať. Preto vás občas silno zarazí, keď čakáte na nočný vlak a niekto si vedľa vás na stanici vyberá z koša hranolky z fast foodu.

            Keď sa dostanete zo stanice Amsterdam Centraal ste prakticky v centre mesta. Obytné štvrte a centrum mesta ležia na 3 kanáloch, štvrtý bol v minulosti vybudovaný ako obranný. Od stanice sa za 5 minút dostanete peši na námestie Dam. Za 15 minút by ste sa mali dostať aj ku kráľovskému palácu, či štvrti múzeí, kde môžete hľadať ucho Van Gogha či Rijksmuseum, na ktoré sú Holanďania patrične hrdí.

            Môj hotel sa nachádzal cca 5 minút chôdze západne od stanice. Bol to bežný štandard, v tejto cenovej kategórii. Obkolesovalo ho to, čo v súčasnosti zvyknú turisti, prevažne v mladom veku, hľadať v Amsterdame. Neďaleký Red Light District s povolenou prostitúciou či najmä miestne dobre známe siete Coffee shopov, kde si nielen zaobstaráte, ale aj zapálite legálne trávu.

            Ulice sa týmito prevádzkami priam hemžia, preto ak skúšate prechádzku vo večerných hodinanách, hrozí, že počet neprítromných pohľadov okoloidúcich bude prevažovať.

            Na druhej strane vás môžu osloviť predajne tradičného holandského syra, typické kaviarne so sladkosťami a koláčmi, či retro pivárne s tradičným holandským pivom. Aj tu sa však globalizácia nemazná a vedľa štylizovanej predajne syrov nájdete čínske grivolané kurčatá a pod.

            V meste som strávil iba cca 30 hodín a preto som mestskú kartu nevyužil. Ak však idete naozaj bažiť po pamiatkach – oplatí sa. Za 48 eur na 24 hodín získate bezplatnú dopravu, vstupy do múzeí, zľavy v hoteloch a reštauráciách či dokonca „zdarma“ hodinovú plavbu amsterdamskými kanálmi aj s výkladom.

            Centrum mesta symbolizujú typické modré električky, podobne ako všetko ostatné, striktne bezbariérové. Najčastejším a najmasovejším dopravným prostriedkom je však bicykel. Prenájom stojí od 10 do 15 eur na deň, plus 50 eurová záloha. Bicykle majú dokonca všade vyhradené jazdné pruhy, na niektorých križovatkách aj samostnatnú signalizáciu. Kdekoľvek je nejaké zábradlie, tam hľadajte pripnutý bicykel. Pre našinca je to stále exotika a miestny ťahák pre nich je to súčasť kultúry a hrdosti, keď sa neboja povedať nahlas, že namiesto auta majú bicykel. Mamičky vozia deti vpredu na bicykloch, manažéri v oblekoch svoje kožené aktovky a deti školské tašky. Všetko to funguje, všetko to ide, nikto na nikoho netrúbi a všetci sa rešpektujú.

            Aj rieka Amstel, aj blízke more (cca 26 km cez prieplav) vytvárajú v Amsterdame špecifické poveternostné podmienky. Ak ste náhodou boli v Benátkach alebo Petrohrade, budete vedieť o čom hovorím.

            Turistický ruch je rozšírený a dobre marketingovo zvládnutý. Všade sú zľavy a ľudia si k jednej exkurzii môžu hravo pribaliť ďalšiu. Typické poschodové autobusy drop on/drop off sa nezastavia celý deň.

            Využil som voľný čas na plavbu amsterdamskými kanálmi, z ktorých bolo dobre vidieť stovky až tisíce houseboatov. Sú neodmysliteľnou súčasťou Amsterdamu, vo výklade dokonca spomínali, že mesto ich počet prísne reguluje a núti majiteľov, aby sa správali ekologicki.

            Amsterdamská architektúra je pre našinca jedinečná. Domy budované rovno pri kanáloch, atypické mosty a mostíky, úzke uličky v ktorých sú domy, do ktorých vidíte, lebo sa v nich býva aj v priestoroch, ktoré u nás slúžia ako pivnice.

            Holanďania sú milí. Ak máte občas problém s tým, že úsmev je v západnej Európe často produktom pretvárky a strojového naturelu, v Holandsku je to presne naopak. Ľudia sú spokojní, neponáhľajú sa a ich systém im pritom funguje. Dokonca aj z vlakov či električiek vystupujú svojsky, vo svojom rytme.

            Mesto funguje a žije, je patrične hrdé na seba, na svoju históriu, na svoje nové aj historické turistické atrakcie a destinácie.

            Amsterdam som opúšťal nočným vlakom do Mníchova s pocitom, že ide o priemerne veľké európske hlavné mesto, ktoré má svoj vlastný svet, ktorý mu nebráni rozvíjať sa a lákať milióny ľudí.

 

V ďalšom článku o Mníchove a Salzburgu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.

EKONOMIKA

Najväčší mäsokombinát nepatrí do bankrotu, uznal súd

Bankrot navrhovala ukrajinská firma, nakoniec si to rozmyslela.


Už ste čítali?