Cestovanie 1. triedou IC vlakom ZSSK

Autor: Peter Verešpej | 11.2.2014 o 12:18 | (upravené 11.2.2014 o 13:26) Karma článku: 11,75 | Prečítané:  8134x

Za uplynulých 14 dní som cestoval šesťkrát na trase Prešov (Kysak) - Bratislava a späť vlakmi IC. Išlo o spoje č. 500 (Tatran) a 507, ktorý má komerčný názov. Vlaky IC sú niekoľko rokov na Slovensku súkromným produktom ZSSK, jazdia bez dotácie štátu a vlakový sprievodca uvádza, že sú certifikované podľa normy ISO 9001:2008.

 

Všetky svoje cesty som väčšinou najmä vinou okolností ako neskorý nákup, vyťažený spoj a pod. absolvoval vo vozni 1. triedy. Rozhodol som sa, po šiestich cestách napísať pár postrehov nielen o samotnej ceste, ale aj o vozni 1. triedy, o zamestnancoch ZSSK či obsluhe.

Ide o vlajkovú loď dopravcu, najrýchlejšie spojenie medzi dvoma najvýznamnejšími mestami krajiny a vozeň 1. triedy má poskytovať najlepšie služby, najvyššej kvality a aj prémiový servis pre cestujúcich navyše.

Ampeer1.jpg

Vozeň. Vozeň 1. triedy je radený buď na konci vlaku (v smere do Bratislavy) alebo na začiatku vlaku pri ceste do Košíc. Každý z vlakov mal iba jeden takýto vozeň, je teda minulosťou obdobie, keď najmä večerný IC 507 z BA do KE mal takéto vozne dva.

Vozeň je veľkopriestorový, rady Ampeer a pre ZSSK ho vyrobila vrútocká ŽOSka. Miest na sedenie je 54. usporiadanie sedadiel môžete vidieť na fotografii. Väčšina vozňov, v ktorých som počas týchto ciest cestoval, mala špinavú skriňu (vonkajší priestor vozňa). Esteticky to nepôsobí dobre, neprispieva to ani kvalite výhľadu z okna na slovenskú krajinu. Vo vozni je tak, subjektívne povedané, väčšie šero aj za denného svetla.

Vnútorný priestor bol naopak vždy čistý. Čalúnenie bolo čisté, opierky s logom ZSSK tiež. Stolíky (vysúvacie aj klasické rozkladacie fungovali, vŕzgali minimálne). Koberce vo vozni vyzerali väčšinou čisto, predpokladám, že ich pravidelne vysávajú. Na časté mokré čistenie to však nevyzerá.

Väčšinou v spoji č. 507 som automatické hlásenie pred a po odchode z nejakej stanice nepočul. Naopak, provizórne hlásenie vlakvedúceho o nevystupovaní z vlaku, bolo hlasité a často sprevádzané chrapľavým zvukom z mikrofónu.

Vozne boli dobre odhlučnené, vytknúť by sa dalo akurát to, že ak sa vám ušlo miesto v blízkosti toalety, tak ste vždy počuli spláchnutie uzavretého vákuového systému. Štipľavý zápach, ktorý nasledoval vždy po prudkom brzdení vlaku, už je len ťažko možné ovplyvniť.

Ampeer2.jpg

Personál ZSSK a obsluha. Vyššie som spomenul, že vlaky IC sú komerčnými spojmi, ktoré štát nedotuje a ich prevádzka nie je vo verejnom záujme. Pre ZSSK sú teda značkovým produktom. Zodpovedajú tomu aj vyššie ceny, iný spôsob predaja (podľa dňa zakúpenia a pod.).

Počas celej jazdy vlaku sa vozňu 1. triedy venoval jeden vlakvedúci (sprievodca). Dokopy boli vo vlaku dvaja, predpokladám, že si vlak delili na polovicu. V každom z prípadov išlo o štandardné správanie, ktoré nevybočovalo z profesionálneho prístupu. Ani v pozitívnom, ani negatívnom smere. Po rozdaní tlače a kontrole lístkov cestujúci zamestnanca ZSSK principiálne nezaujímal. Oproti zahraničným prepravcom nedošlo ani k obzvlášť špeciálnemu privítaniu či rozlúčeniu. Obsluha z reštauračného vozňa s mobilbarom sa vo vozni zastavila max. 2-3x počas cesty. Pôsobila nenútené, na očný kontakt veľmi nereagovala. Väčšinou sa to zaobišlo zotrvačným tichým „hlásením": Káva, čaj, bagety, sladkosti a pod. Za všetkým 6 ciest som nezažil, tak ako je to bežné v zahraničí, že by si niekto objednal jedlo priamo do vozňa 1. triedy. Všetci v tomto prípade využili vedľajší reštauračný vozeň.

 

Služby v 1. triede. Klasické, aj tie navyše. Po nástupe do vlaku, zrejme podľa trendu v celej Európe, nenasleduje kontrola lístkov, ale rozdávanie dennej tlače. Denná tlač - znamená dva denníky - SME a HN. Denníky ako Pravda, NČ a iné neboli v ponuke. Rovnako tak, neboli v ponuke ani časopisy či magazíny, čo napr. v susednej Českej republike je štandardom u viacerých dopravcov. Bežným javom bolo, že najmä v exponovaných časoch a spojoch (pondelok ráno smer BA, piatok večer smer KE), jeden z titulov už v polovici vozňa nebol k dispozícii. Ani raz nedošlo k opätovnej ponuke iných novín či k upozorneniu, v ktorej časti vozňa sú noviny uložené.

Po kontrole dokladov nasledoval roznos nápojov v cene cestovného lístka. Ide o službu iba pre cestujúcich v 1. triede. Predpokladám, že sa to už vzťahuje aj na rýchliky 6xx na severnej trase BA-KE a späť. Na výber máte z 3 nápojov a môžete si vybrať iba jeden. Balenú vodu (voda istého reťazca, jemne perlivá, maloobchodná cena cca 0,30-35 eur), instantnú kávu so smotanou a cukrom (cena cca 1,20-1,40 eur v mobilbare) či čaj (ovocný, čierny, zelený aj bylinkový majú v ponuke - obdobná cena ako pri káve). Všetko servírované v plastových pohárikoch.

Oproti susedným krajinám, opäť najmä ČR a ich exponovanému a konkurenčnému ťahu Praha - Ostrava ide o značný deficit kvality a ponuky zo strany ZSSK. Myslím si, subjektívne, že v komerčnom a nedotovanom vlaku, pri cenách, ktoré za prvú triedu stúpajú k 30 eurám za jednosmernú cestu, je jedna lacná balená voda či káva (s predraženou vlakovou cenou) málo. Len na spomínanej trase Praha - Ostrava vám ponúknu aj teplý aj studený nápoj a väčšina dopravcov aj malé občerstvenie v podobe bagety či nejakej sladkosti. Dopravcovia tam lákajú ľudí na značkovú a kvalitnú kávu, špeciálne ponuky jedál či dezertov. Tu vidím jasný priestor na zlepšenie!

Nehovoriac už o tom, že mobilbar samotný svojou ponukou neohúri, doba, keď v 90. rokoch boli bagety v IC pojmom, už pominula ...

Súčasťou a „pýchou" vlakov IC je vybavenie zásuvkami 230V na napájanie drobnej elektroniky vo všetkých vozňoch (okrem vozňa č. 4, typu Beer, ktorý je starší a zásuvky v ňom dodnes nie sú). V 1. triede je týchto zásuviek viac. Zásuvku má každé sedadlo v usporiadaní 1-1 a na sedačky v usporiadaní 2-2 pripadá 1 zásuvka na 2 sedadlá. Zásuvky boli vždy plne funkčné a pôsobili spoľahlivo. V celom vlaku IC je poskytované WIFI pripojenie. Absolvoval som obrovské množstvo ciest v 2. triede IC ZSSK, po týchto cestách v triede prvej, som nevidel rozdiel medzi WIFI v 1. a 2. triede. Signál bol väčšinou plynulý (myslím signál siete), zabezpečený hotspotom od operátorov, čo samozrejme znamenalo, nízke prenosové rýchlosti, ktoré sa menili v závislosti od reliéfu krajiny, ktorou vlak prechádzal. Predpokladám, že kým na väčšine územia nebude aspoň dostatočne rýchle a stabilné 3G pripojenie, veľkých zázrakov sa vo vlakoch tiež nedočkáme.

Samostatnou otázkou je absencia akéhokoľvek vnútorného vlakového systému pre zábavu či rozptýlenie vo vlaku. Opäť vec, v ktorej ZSSK so svojimi IC vlakmi za okolitými štátmi či Európou všeobecne značne zaostáva.

Vlakový sprievodca (informačný leták) je obsiahly, na kvalitnom (až podľa mňa zbytočne luxusnom) papieri. Obsahuje presné informácie o prípojoch, radení vlaku. O právach a povinnostiach cestujúceho. Vyskytlo sa tu aj niekoľko informácii o partnerských službách, kde cestujúci po predložení lístka získajú zľavu.

Záver a zhodnotenie. Vo vozni 1. triedy IC vlakov ZSSK sa cestuje relatívne pohodlne. Na spánok, či veľké polohovanie sedadiel to nie je, dané vozne Ampeer totiž nie sú nadštandardom a nájdete ich aj v rýchlikoch. Cesta medzi Bratislavou a Košicami trvá podľa GVD 2013/2014 v najkratšom možnom prípade (IC 500 Tatran) 5 hod. 3 min. Ovplyvnené je to stavbou koridorových tratí medzi Zlatovcami (pri Trenčíne) až po Púchov. Jazdná doba je teda v úseku medzi Bratislavou a Žilinou predĺžená asi o 10-15 minút, aby sa vlak vyhol meškaniam. Postrehol som, že ide o dobrý krok, keďže ani raz v tomto období vlak nemeškal a do staníc Trenčín v smere do BA, či Žilina, v smere do KE, prichádzal s 3 až 10 minútovým náskokom. Za toto si ľudia tvoriaci grafikon zaslúžia pochvalu.

Vo všeobecnosti, najrýchlejšie spojenie medzi BA a KE sa môže „naplno" prejaviť zatiaľ v úseku Trenčianske Bohuslavice - Bratislava-Rača, kde vlak ide rýchlosťou do 160 km/h. Takmer 10 rokov po vstupe do EÚ a takmer 25 rokov od Novembra 89 je to žalostne málo. Ak ešte uvážime aj to, že okolité štáty si trate stavajú minimálne na 200 km/h.

1. trieda vlakov IC ZSSK je teda krokom dopredu, ktorý má klasické, také slovenské, stereotypné limity. Ostáva len, niekedy až naivne veriť, že sa tie všetky nedostatky raz odstránia.

Možno aj príchodom konkurenčných dopravcov na hlavnú trasu, ktorý by vyslali jasný signál manažmentu ZSSK, že doba plynie rýchlejšie, ako sami predpokladajú.

Foto: vagonWEB.cz

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.


Už ste čítali?