Petrohradské panorámy

Autor: Peter Verešpej | 2.2.2014 o 15:42 | (upravené 2.2.2014 o 15:53) Karma článku: 14,13 | Prečítané:  5044x

  Pred pár mesiacmi, konkrétne v polovici septembra, som strávil dva dni v Petrohrade. Viem, že dva dni sú na také mesto málo, ale predsa skúsim spísať pár postrehov a dojmov, ktoré mi utkveli v pamäti.  

Noc1.JPG

Prvým a možno aj najzásadnejším bodom je to, že Petrohrad je akýmsi miestom či mestom, ktoré sa vytrháva a vyčleňuje zo samotného Ruska. Moskovčania vám budú tvrdiť to isté, ale tí argumentujú veľkosťou, významom a štatútom mesta. Petrohrad pôsobí ako kus či kúsok Európy, jej atmosféry, architektúry a zvyklostí vo veľkom, živelnom a nepoddajnom Rusku, kde sa miešajú stovky etník, národností, jazykov či náboženstiev.

KazanskijSobor.JPG

Mesto jasne ťaží zo svojej geografickej polohy. Umne využíva Fínsky záliv, dômyselne pracuje s desiatkami malých aj veľkých kanálov, riečok, riek či so samotným prístupom k šíremu moru. Ak by som bol v Benátkach, tak by som ho porovnával s Benátkami. Ostatní ho porovnávajú, tak asi na tom niečo bude.

Isakijevskij.JPG

Petrohrad na neveľkej ploche kumuluje veľké množstvo architektonických pamiatok - námestí, kostolov a chrámov, divadiel, múzeí či sôch. Všetko dokopy splýva, evidentne zapadá a vytvára harmóniu. Takmer každá ulička v okolí Nevského prospektu pripomína hlavnú ulicu tunajších malomiest.

IsakijevskijInside.JPG

Nevský je bránou do mesta, akýmsi spojovníkom, ktorý vás privedie až k najznámejším pamiatkam. Aj keď sú všetky pamiatky blízko seba, ulice sú dostatočne široké, honosné a veľkolepé. Vidieť, že panovníci v cárskom Rusku na hlavnom meste nešetrili.

Dvorcovaya.JPG

Niekedy sa cítite ako v Taliansku, niekedy ako vo Francúzsku. Až v chrámoch vás opäť opantá ruská duša, ktorú sa architektúre podarilo vytesniť. V Ermitáži sa pokojne môžete aj stratiť. Najprv však musíte vyriešiť dilemu, či budete obzerať architektúru a výbavu alebo sa naozaj zameriate na exponáty. Za tri hodiny sa múzeum stihnúť nedá. Myslím, že poriadne ani za deň, možno dva by boli optimum.

Hermitage1.JPG

Námestie s palácmi je monumentálne. Široké. Tiché a naoko pokojné. Ermitáž vás vyvedie k Neve, hlavnej rieke mesta. Otvára vám panorámu mostov, klasických aj zdvíhacích, ukazuje ostrovčeky, pevnosti či nábrežie posiate univerzitnými budovami.

Mesto veľmi dobré vníma, že priťahuje turistov. Nechýbajú nápisy v ruštine aj angličtine, veľké množstvo máp s vašou aktuálnou polohou. Samozrejmosťou je nespočetné množstvo obchodov so suvenírmi, turistických stánkov a kancelárii. Očividne v Petrohrade milujú jazdu otvorenými anglickými autobusmi, kde si vyzdvihnete u vodiča slúchadlá a počúvate v niekoľkých svetových jazykoch všetko podstatné o meste. Ak už však chcete niečo v Petrohrade zažiť a vidieť ho z inej perspektívy, choďte radšej na lodnú exkurziu. Stanovíšť je strašne veľa, lodí tiež a cesta je pútavá. Ak vám vadí ruština, stačí si počkať a dostanete anglického sprievodcu.

Most.JPG

Loďou vás odvezú takmer k Fínskemu zálivu, budete sa plaviť po Neve, Mojke, ale aj malými a úzkymi kanálmi. Trvá to cca hodinu a stojí asi 12 eur. Oplatí sa.

Singer.JPG

Metro je menšie a jednoduchšie ako to moskovské. Vozne sú rovnaké, veď sme v Rusku a všetko sa tam vždy snažia zjednotiť. Prírodu však šetria. Buď máte predplatenú kartu s čipom alebo si kúpite železný žetón, ktorý je o pár minút či hodín opäť v predaji. V autobusoch čierni pasažieri nepochodia. V každom sa lístok kupuje u revízora - кондуктора. Väčšinou ide o staršie ženy a mužov, ktorí sa kníšu a s láskavým pohľadom vám tlačia a trhajú lístok.

KazanSinger.JPG

Petrohrad je so svojimi pamiatkami, usporiadaním a polohou akousi oázou v uponáhľanej európskej časti Ruska. Ľudia sú väčšinou usmiati, ponáhľajú sa menej ako tí v Moskve, pri turistoch sa zastavia a poradia, aj keď angličtinu veľmi nehľadajte.

VasilievskijOstrov.JPG

Keď som sa z Petrohradu vracal späť do Moskvy, nechcelo sa mi. Petrohrad nie je sivý, je veselý a de facto aj hrdý a majestátny. Hrdý, takým iným spôsobom, ako iné ruské mestá. O hrdých Petrohradčanoch ani nehovoriac.

Keď som sa usalašil, vo vtedy tmavej a daždivej Moskve, povedal som si, že Petrohrad je pre mňa najkrajšie mesto na svete. A doteraz táto veta platí.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.

EKONOMIKA

Najväčší mäsokombinát nepatrí do bankrotu, uznal súd

Bankrot navrhovala ukrajinská firma, nakoniec si to rozmyslela.


Už ste čítali?