Bulvár: od bežných ľudí až k celebritám

Autor: Peter Verešpej | 23.7.2013 o 20:09 | (upravené 23.7.2013 o 21:10) Karma článku: 9,13 | Prečítané:  681x

Raz so mnou týždenník Šarm robil rozhovor. Neviem akým dopatrením sa dopátrali až ku mne. Bol som asi celkom zaujímavý, keďže moja pravá horná končatina nie je v poriadku, operácii bolo dosť a unikátov tiež a bla bla bla. Neviem prečo, bol som tuším v puberte, som súhlasil a absolvoval - rozhovor - debatu - diskusiu s redaktorom.

Nasledovala obligátna "autorizácia", ktorá vlastne nijakou autorizáciou nebola. Na to, aby text vyznel senzačnejšie, lepšie, krajšie a najmä dojímavejšie sa vybrali tie "naj" fotky demonštrujúce môj hendikep. Aj názov články bol o 180 stupňov aj percent zmenený, oproti tomu, čo som autorizoval. Keby vtedy existoval Robov tlačový zákon, možno by som ho aj využil. Ale to je, vlastne, celkom iný príbeh.

Bolo mi milo povedané, že ide o čítateľa, o zahratie na jeho city a že rozhodla od stola v Bratislave vedúca rubriky o tom, že som vyznel ako chudák, čo prezentuje, to čo podstúpil a všetci by ho asi mali ľutovať.

Reakcia na seba nenechala dlho čakať. Pár minút po tom, ako som prestal bezmocne mávať rukami som v emailovej schránke našiel rýchly mail od pani či slečny redaktorky z Reflexu. Bolo to síce kultivovane napísané, ale čo z toho, ak ma žiadali a chceli ma aj finančne odmeniť za to, že im dojemne poviem svoj príbeh. Odmietol som, predsa som sa už raz popálil a predsa mi aj napriek puberte bolo jasné, o čo všetkým ide.

Až postupne som zistil, že existuje akési Modré z neba a Vilo, čo dostáva ceny od pochybných škôl. Ja viem, som úplne obyčajný chlapec, ktorý má vlastný život a nezaujíma, ani zďaleka také masy, ako napr. Iveta Bartošová. Ale viem, tak ako asi aj ona, veľmi dobre, čo plátky a "kvázi" noviny dokážu. Napísať, nafotiť, uverejniť a podať.

To, čo ten kráľ či šarlatán popísal a porozprával je vlastne iba pravda hodená ľuďom do tváre, z ktorej sa on, v svojom drahom a teplom kresle, niekde na teraske vily teraz smeje.

Škoda, že nie je zrejme jediný, ktorý s tým všetkým, dokáže pokojne žiť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.


Už ste čítali?