Fanúšik a jeho fázy

Autor: Peter Verešpej | 16.5.2013 o 20:02 | (upravené 17.5.2013 o 18:52) Karma článku: 10,40 | Prečítané:  199x

Pozor! Nejedná sa o článok, kde by som chcel hodnotiť ktoréhokoľvek hráča, trénera, predvedenú hru, prehru - výhru alebo výkon rozhodcu. Budem sa výlučne venovať fázam, ktoré fanúšik prežíva počas zápasu.

Takže takto: počet osôb v mini analýze: 5, miesto analýzy: moskovský internát, zápas: Fínsko - Slovensko (4:3).

Stretávame sa, nezávisle na sebe pár minút pred začiatkom, či pár minút po začiatku zápasu. Stav je postupne, 1,2 a 3:0. Fanúšik sa správa znudene, odmerane, mužstvu (typicky) neverí. Pozitívnou črtou je, že mužstvo súpera pochváli, keďže hrá v daných momentoch úchvatne a náš tím prevyšuje na celej čiare.

Prestávka po prvej tretine. Zodpovedané rýchle otázky v súťaži a lamentovanie nad tým, koľko to televízii vynáša, keď ľudia vždy skoro trafia. Výsledkok je: vynáša, dôvod je nejasný.

Slováci dávajú gól. Impulzívnejšie povahy sa tešia, kričia a tľapkajú si. Koketuje sa s myšlienkou, že : veď otočíme. Prichádza druhý náš gól, kričia a tlieskajú všetci - zanietenejší aj rezervovanejší fanúšikovia.

S pribúdajúcim časom sa hra zdá ozaj lepšia, aj v očiach fanúšikov, ktorí majú tie najprísnejšie kritériá (všeobecný fakt, nevzťahuje sa na analyzovaných) a hranicať medzi milovaním a neznášaním hokejistov je veľmi krahká.

Puk tlačíme do brány očami, pri žrdkách skáčeme asi viac ako pri góloch. Mrzia, ale všetko nám vynahrádza vyrovnávajúci gól. Aj my fanúšikovia, v eufórii, pociťujeme psychickú prevahu, ktorá je na ľade. Nesmelo aj smelo hovoríme o rozhodujúcom góle, nespolehame sa na predĺženie či rozstrel v nájazdoch.

Fíni strieľajú víťazný gól. Fakt, že je víťazný si nepripúšťame. V závale boja, rovnako ako hokejisti, veríme. Postupom času sa tlačíme stále viac a viac k obrazovke, to, že puk hádžeme rukami do brány je samozrejmosťou.

Rátame minúty a potom sekundy, stále veríme a čakáme gól, lebo vieme, že na to dnes máme. Fínov, už začíname pomaly neznášať, nadávame im, máme "v láske" aj rozhodcu, keďže každý dotyk s našim hokejistom je už jasný faul.

Zmierujeme sa kdesi medzi 10 s pred koncom, keď nevieme vystreliť a odchodom z izby, kde sme sa pozerali na zápas. Zdá sa, že nie sme zatrpknutí, ani na prehru a vôbec nie na hráčov. Výsledkom je, že hokej nás dokázal stmeliť, Slovákov ďaleko v Moskve dokopy, aspoň na pár minút a hokejisti hrou vyvolali emócie a aj patričnú vášeň.

Škoda len, že sa v sobotu nemôžeme takto podobne, či vo väčšom merítku, zísť opäť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.

EKONOMIKA

Najväčší mäsokombinát nepatrí do bankrotu, uznal súd

Bankrot navrhovala ukrajinská firma, nakoniec si to rozmyslela.


Už ste čítali?