Detstvo

Autor: Peter Verešpej | 13.4.2013 o 20:37 | (upravené 13.4.2013 o 22:39) Karma článku: 11,01 | Prečítané:  315x

Dnes som cestoval autobusom po Moskve a stál som nad malým dievčatkom, ktoré sa s veľkou ružovou taškou viezlo zo školy alebo k babičke alebo proste niekam. Keď som tak nad ňou stál, spomenul som si na detstvo.

Dievčatko, bolo blonďavé a malo okuliare. Na svojom sedadle sedela strašne hrdo, s našpúlenými perami, vystretým chrbtom ako ju učili v škole a na všetko dávala pozor. Očividne, chtiac či nechctiac som si všimol, že jej občas svojim státím zacláňam výhľad. Patrične to mimikou, povzdychom a vzpurnosťou v tvári dala najavo.

Jej reakcia vo mne vyvolala letmý úsmev. Netýkal sa jej, ale mňa, môjho detstva, hier na dvore a v parku, bicyklovania a prvých pádov. Bolo to milé, spomenúť si, ako som v detstve obzeral všetkým autám pred panelákom tachometre a naivne si myslel, že môžu ísť naozaj až 260 kilometrov za hodinu.

Odrazu sa mi v hlave vybavili spomienky. Veľmi všedné, bežné, ale neobjavujú sa stále, lebo nestíhajú a nemôžu. Hlavu mám zapratanú inými volovinami a na spomienky nie je čas. Ale tentokrát to vyšlo, vybavilo sa mi nastupovanie do trolejbusu v Prešove, kde som vždy chcel sedieť na tom dvojsedadle, vedľa prvých dverí, lebo bolo netypické usporiadané.

Alebo sa mi vybavili tie predbiehania na obedoch v jedálni na základnej škole. Predbiehania, keď sme si držali miesta a ostatní iba nadávali " ... a ty, a on sa predbehol," alebo, keď išlo o to, kto prvý odnesie tanier. Žalovali sme a oplácali, mstili sa a kuli pikle. Mám dojem, že čo sme sa vtedy naučili, niektorým ostalo doteraz.

Ešte si spomínam, aký som bol prísny a dôležitý, keď som šiel kúpiť kvety mame na meniny či narodeniny, samozrejme, že za jej peniaze. Potom ten plač, keď som ich po ceste do kvetinárstva stratil, už bol nepodstatný. Alebo ako mi išlo o to, aby som mal za každú cenu jednotku. Vždy a všade. Teraz sa na tom riadne smejem, ale o 90ky z testov mi ide skoro stále.

Vidíte, malé dievča, ktoré sa tvárilo tak detsky a vážne, vyvolalo nával spomienok. Spomienok takých, ktoré čím sú od vás ďalej, majú pre vás väčšiu cenu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.


Už ste čítali?