Denník teenegera

Autor: Peter Verešpej | 11.11.2012 o 17:17 | (upravené 11.11.2012 o 17:52) Karma článku: 7,10 | Prečítané:  417x

Milý denník, chcel by som ti napísať pár slov o tom, ako som strávil deň. Viem, že sa to už teraz veľmi nenosí, ale vraveli mi, že to je nekonformné a preto to skúsim (možno to  bude "cool" a možno raz budem  aj hipster, veď vieš).

Tak teda :

Ráno vstanem, pozriem si cez smatfón svoj účet na Facebooku. Je to dôležitejšie, ako si najprv umyť zuby alebo dať si raňajky s rodičmi, lebo za noc, teda od 02:00 sa určite veľa udialo a ja tam musím dať palec hore alebo to okomentovať (vďaka rodičom, že mi platia aj mobilný internet a môže byť online aj cestou do väznice - ehm, školy).

V škole sa snažím občas vnímať, lebo otec a občas aj mama tvrdia, že mám ísť na dobrú školu (teda vysokú, chápeš, ja už som na jednom z XY gymnázii v našom meste) a nemala by byť na Slovensku. Predpokladám, že minimálne v Brne alebo Prahe by to bolo cool, lebo tam pôjde aj veľa mojich kamarátov a budú tam  stále nejaké párty.

Hm, čo ešte v škole robím. Občas sa prejdem po škole, pozriem kto a kde práve je, akú má hodinu, dozviem sa nejaké nové zaujímavé pletky a idem na ďalšiu hodinu. Učiteľ je väčšinou pre mňa a mojich spolužiakov najmenej zaujímavý objekt v miestnosti. Aj stena je zábavnejšia.

Niekedy okolo 13:30 končíme, dáme si obed, urobíme pár fotiek cez instagram, lebo nám to ktosi odporučil a vieš, je to celé cool, lebo to robí fotky - volajú to umelecké, chápeš. Veď odfotiť sa  15 x v jednej polohe a ešte aj s jedlom je fajn. Lebo stále ten tanier môžeš otočiť inak. A že načo je nám v dnešnej dobe zrkladlovka. Minule mi kamarátky ukázali dobrý spôsob, ako sa fotiť  pred zrkladlom na toaletách cez iPad. Bolo to super, chápeš, denníček môj. (keby si poznal mail na Ježiška, pošepkaj mu, že by sa mi taký iPad aj zišiel)

Potom idem domov alebo na nejaký tréning, väčšinou ma to vôbec nebaví, ale rodičia tvrdia, že treba - tak chodím. Potom som doma, púšťam si hudbu cez Youtube, píšem všetkým a väčšinou sa mi mení nálada, keď mi nikto nepíše sám od seba. Je to smutné, ja viem.

Potom som s rodičmi, občas idem so psom, aby susedia nemali zbytočne poznámky. Minule mi mama večer doniesla knihu, že nech si niečo prečítam. Bol to divný pocit, držať v ruke knižku.

Hm. Pomedzi to samozrejme stíham jesť, piť a vykonávať základné hygienické potreby.

Potom som samozrejme ešte na Skype, to je super volať si, aj keď sme v jednom meste. Veľmi to zbližuje ľudí. Potom si ešte dám nejaký skvelý status na facebook a zaspávam s pocitom, že tie lajky mi jednoducho robia radosť.

 

Pekný deň, však ?

P. S. : Ja len pevne verím, že sa postihnutá skupina 13 - 19 ročných nenašla vo všetkých častiach tohto ironického článku. Verím, že ani ostatní, starší - sa príliš nenašli v týchto riadkoch.

Ale inak by nevznikli, ak by to čiastočne, nebola pravda :)

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.


Už ste čítali?