Mama

Autor: Peter Verešpej | 10.11.2012 o 19:55 | (upravené 10.11.2012 o 20:42) Karma článku: 11,17 | Prečítané:  442x

Môžete písať blog o čomkoľvek. Venujte sa politike, mediálnemu šialenstvu, stupidite aj nekultúre, bulváru aj boju za práva banánov v Afrike. Ja si dnes napíšem jeden svoj, kde opomeniem všetkých darebákov a politikov (väčšinou patria do jednej skupiny :). Bude to viac ako osobné, viac ako som zvyknutý.

Teóriu o tom, ako vám niekto/niečo chýba, keď ste ďaleko od domova som tu už rozoberal. Je celkom zrozumiteľná a myslím, že sa s ňou stotožní väčšina z vás.

Nebudem mlieť o frázach mama je len jedna, mama najviac ľúbi, mama to a to  ... Je to pravda, ale bez konkrétnych činov sú to iba slová a tie sa nerátajú, keď ide do tuhého.

Občas, resp. často, keď tu sám sedím a pozerám cez okno na daždivú Moskvu a učím sa japončinu - mama mi veľmi chýba. Neviem, či by som v tej chvíli potreboval pusu na líce alebo objatie. Možno je to iba pocit, že by som ju chcel mať pri sebe.

Často sa hrám(e) na príliš dospelých. Koľkokrát som si vravel : "a mama už stačí, mama ja už viem, mama ja som dospelý ... "

To nie je o tom, že mám 20 rokov a mama mi chýba alebo som na ňu naviazaný ako dieťa na cumlík. Toto je o  mame, o každej jednej a zároveň iba o tej  mojej. To nie je o slovách, to je o pocite a citoch.

 

Mama, chýbaš mi.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.


Už ste čítali?